8. decembra 2018 sme mali let z Budapešti do Milána. Odchádzali sme za veľmi nepríjemného počasia, no Miláno nás prekvapilo teplým a slnečným počasím. Jednu noc sme prespali v apartmáne v Miláne a celú nedeľu sme mali na spoznávanie mesta. Večer sme cestovali vlakom do Piacenzy, na stanicu nás prišla osobne počkať pani riaditeľka. Taxíky nás odviezli do Park Hotela na okraji mesta. Čakalo na nás päť pracovných a vyťažených dní.

Základná škola totiž pozostáva z niekoľkých škôl nižšieho a vyššieho stupňa, ktoré patria pod jednu základnú školu, ale nachádzajú sa v priľahlých dedinkách a mestečkách.

V pondelok nás privítali v San Nicolo. Deti nižšieho stupňa hrali na hudobných nástrojoch, spievali, tancovali, hrali scénky. Celý program bol na školskom dvore, nakoľko bolo príjemne a slnečno. Po programe sme si pozreli ich školu a išli sme na Miestny úrad v San Nicole, kde nás privítal pán starosta s poslancami. Bolo to veľmi neformálne a zároveň milé posedenie. Po skončení sme sa presunuli naspäť do školy a v ich jedálni sme boli všetci pozvaní na obed. Každý deň nás pohostili svojimi tradičnými jedlami. Na poobedie bol naplánovaný výlet do centra Milána, kde sme si pozreli hrad, katedrálu a mali chvílu na nakupovanie. Vrátili sme sa na hotel neskoro večer.

V utorok na nás čakali dve základné školy v mestečku Gragnano, všade nás krásne privítali, pripravili zaujímavú prehliadku po škole, mali nachystané interaktívne cvičenia pre všetky krajiny. Talianske deti sú veľmi spontánne, všetko nám radi ukazovali napriek rečovej bariére, ktorú sme spolu pomaličky lámali. Počas pauzy si všetci žiaci zahrali basketbal na neďalekom ihrisku a boli sme navštíviť aj miestny kostol. Poobede a podvečer všetky tímy prezentovali svoju krajinu.

V stredu sme navštívili ďalšiu zo základných škôl, nádhernú novopostavenú školu, kde na nás čakal opäť bohatý kultúrny program. Pani riaditeľka nám ukázala školu, videli sme ich hodiny varenia, škola integrovala aj telesne a mentálne postihnuté deti. Vo všetkých školách sme videli veľa prisťahovalcov a cudzokrajných detí, pre nich je sociálna inklúzia úplne prirodzená a nerobia medzi deťmi rozdiely. Poobede na nás čakali prezentácie v podobe pripravených videí, v záhrade v San Nicolo sme každá krajina vysadili svoj strom, zúčastnené tímy si proti sebe zahrali floorbal. Bol  to opäť deň plný na zážitky a nové skúsenosti.

Na štvrtok bol naplánovaný výlet do Verony. Skoro ráno sme vyrazili, keďže sme mali pred sebou takmer 3 hodiny cesty autobusom. Počasie nám opäť vyšlo a hoci bolo chladnejšie, bolo krásne slnečno a tak sme si nádherné historické mesto vychutnali naplno. Náš sprievodca nás previedol najdôležitejšími pamiatkami, jeho výklad bol veľmi pútavý a vďaka nemu sme videli to najpodstatnejšie. Samozrejme všetci sme boli najviac zvedaví na balkón, pod ktorým Rómeo čakal na svoju Júliu, ale aj Aréna, kde sa konali zápasy v staroveku bola impozantná. Celodenný výlet sa každému veľmi páčil a v nohách sme mali vyše 10 km. Po výlete na nás čakala pizza v objednanej reštaurácii a večer o 21,00 sme boli pozvaní na akadémiu ZŠ San Nicolo. Na hotel sme sa vrátili vyčerpaní po celom dni až okolo 22.30.

Piatok bol posledný deň v Piacenze. Doobeda nám pripravili výlet do neďalekej stredovekej dedinky Grazzano Visconti. Je to dedina, ktorá bola postavená len pred 100 rokmi, ale v štýle stredoveku a má svoju atmosféru. Potom sme sa presunuli do dedinky Calendasco, kde miestne deti základnej školy opäť nacvičili krásny bohatý program, v škole sme si zahrali hru Bingo a potom sme sa presunuli do San Nicola, kde sme vypĺňali potrebné tlačivá a formuláre k projektu. Zhrnuli sme celý týždeň, či splnil svoju funkciu, odovzdali sme všetky prezentácie a večer nás Taliani pozvali všetkých na bohatú večeru v miestnej reštaurácii. Potom už nastal čas na lúčenie, keďže každá krajina mala iný čas odletu.

Celý týždeň v Piacenze bol určite pre všetky zúčastnené strany prínosom, vzájomne sme sa obohatili, bližšie spoznali, nadviazali priateľstvá a zistili, že tradície v každej krajine obsahujú hodnoty, ktoré je dôležité uchovávať a zdieľať.

Na záver veľké poďakovanie patrí Gabrielle, hlavnej organizátorke v Piacenze, pani riaditeľke Adriane, Nebimu z Turecka, ktorý to mal do veľkej miery celé pod palcom a v neposlednom rade aj sestričke Ivane za jej vzácnu pomoc a ochotu a našim žiakom, ktorí reprezentovali našu školu a zároveň krajinu na úrovni.